Na začiatku nového roku sa takmer celé Slovensko ocitlo pod bielou perinou. Z hôr hlásili kalamitu, len juh akoby ostal začarovaný a Perinbabka nám snehovú nádielku nedožičila.
Po niekoľkých rokoch sme museli teda absolvovať tradičný trojkráľový výstup na Vysokú (754 m.n.m.) v Malých Karpatoch v jesenných podmienkach.
Ani silný vietor, ktorý vraj v nárazoch dosahoval takmer 80 km/h nás však neodradil a vybrali sme sa klasicky zo Zochovej chaty cez Hubalovú na Vysokú a odtiaľ okolo \"Prameňa abstinentov\" do Kuchyne.
V rámci prestávky na Hubalovej sme pomohli nášmu kamarátovi značkárovi obnoviť turistické značenie a pokračovali sme na vrchol Vysokej. V poslednom stúpaní sme sa aj trošku pošmýkali, ale vrchol sme úspešne zdolali, dokonca niektorí sa vybrali pozrieť aj severný hrebeň tohto druhého najvyššieho malokarpatského kopca.
Zostup dosť komplikoval klzský terén, ale všetci sme to úspešne zvládli a ostávalo nám už len prebrodiť sa lístím po neznačenom chodníku k prameňu abstinetov, kde sme s astretli s našimi kamarátli z Lozorna a podávalo sa varené vínko a iné občerstvenie z vianočných zásob.
V rámci tejto akcie sa mala konať aj zimná praktická časť školenia základov VHT. Keďže podmienky ani zďaleka neboli zimné, dúfame, že 18.februára to už bude lepšie a zima zavíta aj do Malých Karpát.

Pozývame záujemcov a priaznivcov turistiky, na Trojkráľový výstup na Vysokú.
Túru absolvujeme po trase: Zochova chata - Hubalová - Vysoká - Vývrat - Kuchyňa.
Odchod autobusom na Zochovu chatu o 8.35 hod.z Mlyn.Nív.
Na túru pozývame aj účastníkov školenia základov vysokohorskej turistiky z Bratislavy

Priaznivcov bežeckého lyžovania pozývame na diaľkové preteky v behu na lyžiach zaradené do série behov Worldloppet a Euroloppet. V mesiaci febrúár sú na programe diaľkových behov jubilejné preteky v Nemeckom Oberammergau a v Rakúskom meste Sankt Johann v Tirolsku. Máme na oba preteky zaistené ubytovanie v blízkosti dejísk oboch pretekov. Na programe oboch podujatí sú behy klasickou aj voľnou technikou na kratšej i dlhšej vzdialenosti.
Podrobné informácie o oboch pretekoch nájdete na stránkach http://www.bezkar.sk/loppet.php kde sú odkazy na stránky Euroloppet a Worldloppet.
Záujemcovia nahláste sa čím skôr v klube alebo na dolu uvedené telefónne čísla.


4.2. - 5.2. König Ludwig Lauf - Oberammergau, Nemecko.
Odchod z Bratislavy vo štvrtok ráno 2.2.2012. Ubytovanie v blízkosti konania preteku na 3 až 4 noci. Návrat do Bratislavy v nedeľu večer alebo v pondelok.






11. - 12.2 Tiroler Koasalauf - St. Johann, Rakúsko.
Odchod z Bratislavy v piatok ráno 10.2.2012. Ubytovanie do 15 km od dejiska preteku na 3 noci. Návrat do Bratislavy v pondelok 13. 2.

Štartovné na oba preteky si hradí každý účastník individuálne, doprava osobnými autami.
Ďalšie informácie a podrobnosti poskytnú:
Miro Sedláček tel. 0903046303
Karol Kováč tel. 0908709156

Pozývame členov ako aj priaznivcov Klubu turistov Apollo, na výročnú členskú schodzu dňa 9.12. 2001 o 18. hod v klubovni vo Vlčom Hrdle.
Výkonný výbor KTA

Pozrite si fotografie zo schôdze.

Pozývame všetkých priaznivcov cyklistiky na ukončenie cyklistickej sezóny.
Akcia sa uskutoční 12.XI.2011. Stretnutie všetkých záujemcov je o 10:00 hod. v Slovnafte pred klubom turistov. Štartovné pre nečlenov KLUBU TURISTOV JE 2.- €.
V priloženej mapke je plánovaná trasa v dĺžke cca 50 km. V prípade hmlistého počasia bude trasa skrátená a pôjdeme po hrádzach do Hamuliakova. Cykloprilba, reflexné prvky a osvetlenie je povinné. Nezabudnite sa teplo obliecť, ráno sa predpokladá teplota okolo nuly a cez deň ak nevykukne slniečko, len 5 až 10 stupňov .

Tradičný záver sezóny vysokohorskej turistiky v našom klube sa uskutoční v nedeľu 6. novembra na Troch jazdcoch v Malých Karpatoch pri Zochovej chate. Účastníci si budú môcť vyskúšať výstupy s lanom a zlanenie ako aj ochutnať dobrý guláš.
Srdečne Vás pozývame.

odchod autobusu o 8.35. hod z Mlyn Niv. 6.11.2011 , alebo o cca 11.hod na Troch jazdcoch.
Pozrite si fotografie z akcie:

Tak ako vlani, aj tento rok sme sa rozhodli ukončiť letnú, resp. jesennú turistickú sezónu vo Veľkej Fatre. Rovnako ako vlani sme sa ubytovali v chate Horec a rovnako ako vlani aj tento rok nás Veľká Fatra privítala snehom.
Prvá skupina sa do Vyšnej Revúcej vybrala už v piatok ráno. Pôvodný plán, prejsť z Donoval do Revúc kvôli počasiu zlyhal, ale aj tak nesedeli na zadku na chate a vybrali sa do Prášnického sedla a po starej ceste cez sedlo Veľký Šturec sa vrátili späť na chatu. Dažďu však neunikli.
V sobotu sme sa už celá skupina vybrali od horárne v časti Teplô na Rakytov (1567 m.n.m.). Mierne stúpanie po asfaltke sa vystriedalo s prudším stúpaním v lese, jesenná krajina sa asi od 1000 m.n.m. premenila na zimnú a my stúpame v hmle po blate a snehu ďalej. Na Rakytove sme na pravé poludnie. Keďže fúka, dlho sa nezdržiavame a prudko klesáme do južného rakytovského sedla, kde sa posilníme. Tu stretáme aj prvú skupinku turistov, ktorí sa vracajú z Ploskej a pokračujú na Smrekovicu. Takže nie sme jediní blázni v tom počasí na horách.
Po prestávke pokračujeme ďalej cez Minčol (1398 m.n.m.) a sedlo pod Čiernym Kameňom do sedla Ploskej. Tu nás vítajú slnečné lúče presvitajúce cez mraky a niektorí rozmýšľajú aj nad výstupom na Ploskú. Ale nakoniec sa slnko schová a všetci sa vydáme na zostup do Revúcej. Medzitým nás obehla početná skupina turistov z Prievidze a Maďarska a my sa utvrdzujeme v tom, že správneho turistu zlé počasie neodradí.
Klesanie je nekonečné a pomerne prudké, sneh a blato znepríjemňujú zostup. Pod salašom sa s nami Veľká Vatra rozlúči dúhou a my sme radi, keď už sa ocitneme vo vykúrenej chate.
V nedeľu sme sa rozdelili na skupinky a každý si zvolil individuálny program. Jedna skupina navštívila Banskú Štiavnicu, ďalšia Čertovu skalu pri Budči a iní sa ponáhľali za svojimi povinnosťami do Bratislavy.
Tak dovidenia o rok na tom istom mieste.

Gerlachovský štít so svojou výškou 2655 m je najvyšším štítom Vysokých Tatier i celej Slovenskej republiky. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachovského štítu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších vrcholov.
O tom, či je to pravda, sme sa rozhodli presvedčiť aj my. Väčšina z našich skúsených inštruktorov hore už bola, prišiel teda čas, kedy zasvätia do jeho tajov aj nás - mladších inštruktorov.
V piatok sme po práci vyrazili do Tatranskej Polianky, nechali sme sa vyviezť na Sliezsky dom, kde sme sa na 2 noci uložili v podkroví hotela, v takzvanej nocľahárni.
Už večer nebola predpoveď na sobotu veľmi priaznivá. Po ceste sme videli, že od cca 1800 výškových metrov je bielo. Vodcovia nám to iba potvrdili. Napriek zatiahnutej oblohe a zahmleným končiarom, vybrali sme sa v sobotu ráno hore Velickou dolinou. Veď aspoň skúsime.
Vodcovia so svojimi klientami sa všetci vybrali na Gerlach Batizovskou dolinou.
Pod Velickou próbou sme videli, že výstup na Gerlach v ten deň nemá význam. Hustaá hmla, z ktorej začalo mrholiť, vietor, vo vyšších polohách sneh. Padol však návrh, že skúsime si aspoň poloziť po skalkách a tí, ktorí ešte nemali kontakt s neznačkovými chodníkmi aspoň vyskúšajú čo dokážu. Presne polovica skupiny sa však rozhodla, že budú pokračovať vyššie.
Zvyšná sedmička sme sa pobrali po značke na Poľský hrebeň (2200 m.n.m.). Tu sme chvíľku pobudli v hmle a vetre a pobrali sme sa späť na Sliezsky dom.
Pod Velickou próbou sme videli, ako sa naša druhá skupina vracia späť. Z vrcholu v ten deň nebolo nič, ale aspoň si odskúšali, že v horách sa neoplatí riskovať a netreba liezť na kopec za každého počasia.
Na Sliezskom dome sa pomaly začali schádzať vodcovia so svojimi skupinami. Vrchol dosiahli, ale výhľady neboli žiadne. Aspoň sme nemali čo ľutovať.
A čo v nedeľu? Padol návrh, že poďme teda na Bradavicu a cez Granátové lávky späť na Sliezsky dom.
Budík sme dali na 7.00 a zobudili sme sa do bezoblačného rána. Začalo nás však trápiť svedomie a hovorili sme si, že v takom krásnom počasí nemôžme nevyliezť na Gerlach. Mnohí si možno aj teraz budú klopať na čelo, že o 8.30 vyrážať na Gerach je neskoro, ale my sme to predsa len riskli. Teda nie celá skupina, ale len 5-členné družstvo.
Pod Velickou próbou sme mali na dohľad posledné skupinky s vodcami. Našou výhodou bolo, že sme sa nemuseli naväzovať, tak sme postupovali relatívne rýchlo.
V sedle sme mali prvý menší konflikt s horským vodcom, ktorý si musel dokazovať pred svojimi klientami, že Gerlach patrí iba jemu, ale neodradilo nás to a pokračujeme ďalej. Stretneme ešte zopár skupiniek, ale slušne pozdravíme a každý pokračuje svojou cestou.
Krátko pred pol druhou stojíme na streche Slovenska. Gerlach je náš. Výhľady sú nazameniteľné. Strávime tu niečo vyše hodiny.
Ale už nám treba postupovať smerom dole. Stretáme ešte skupinku Rusov, ktorí namiesto na Gerlach vyliezli na Kotlový štít, mysliac si, že sú na najvyššom vrchole Tatier, neskôr mladý párik, ktorý sa navečer vybral hore s tým, že si vychutnajú západ slnka a pri mesiačku zídu dole...klesáme opatrne, dôležité nie je vyjsť na vrchol, ale šťastne sa vrátiť späť.
Okolo 18:00 stojíme pri Batizovskom plese. Čaká náš ešte hodinka po magistrále na Sliezsky dom. Časť partie už sedí v aute a smerujú do Bratislavy.
Nás to ešte len čaká.
V reštaurácii doplníme tekutiny, necháme sa zviezť do Polianky a vyrážame na juh.
Aj keď sa do postele dostaneme až po polnoci a čaká nás pracovný deň, máme za sebou skvelý zážitok, ktorý si nedáme len tak ľahko vziať.

Do skorého videnia na horách :-)

Turistika a poznávanie Česko-Saského Švajčiarska a Labského Pískovce


Európska excelentná destinácia - takéto ocenenie pridelila komisia EU
Česko-saskému švajčiarsku za mimoriadnu kvalitu, spoločnému destináčnemu manažmentu v národnom parku.
Určite s týmto súvisí aj náš záujem spoznávať túto destináciu už tretíkrát za sebou. Hlavne krásna príroda, ktorá podľa histórie vznikla po ústupe plytkého mora, keď sa zrodil zvláštny svet pieskovcových veží, mostov a brán, ktoré nás sem pritiahla a priťahujú.
V tomto roku sme sa rozhodli prejsť oblasť na severo-západ od Děčína. Túry sme začali v mieste Děčínského Snežníka. Je to najvyššia pieskovcová hora s nadmorskou výškou 723m so zachovalou 30 m vysokou kamennou rozhľadňou (z r.1864) s krásnymi výhľadmi. Pokračovali sme výstupom na Belvedér, kde je najstaršia vyhliadka postavená (z r.1711) ako drevená \"hospoda\" na strmom skalnatom výbežku nad Labským údolím .
Vstupnou bránou do národného parku České Švajčiarsko je malá obec Hřensko, kde Labe opúšťa Českú republiku a je zároveň najnižším bodom-115 m n. m. Dva razy za deň sa sem plaví loď Poseidon z Dečína a rovnako aj do Saského Bad Schandau, kde sa nachádzajú najstaršie kúpele/lázne. Zvolili sme radšej vlakovú prepravu za výhodný skupinový lístok, ktorý platil aj na autobus. Mohli sme sa tak odviesť až do Drážďan. Mnohí z nás túto možnosť využili. Našim cieľom bolo absolvovať a zažiť neopakovateľné vyhliadky z mohutného skalného masívu Bastie – Bašta, kde sa zároveň nachádza aj skalné divadlo Rathen.
Táto úžasná prírodná scéna v lete býva preplnená turistami. Našťastie v ďalších častiach Saska sme už taký nával turistov nezažili. Bolo to možno zapríčinené náročnosťou tratí po železných rebríkoch a reťaziach. Vstupy boli v strmom teréne. Rovnako tak na Schammsteine, Schmilke, na pieskovcových skalných vežiach Frienstein Kleiner Winterberg alebo na stolovej hore Lilienstein. Lilienstein je symbolom Saska s krásnym výhľadom na najväčšie hradne opevnenie v strednej Európe.(Königstein z 13.stor.rozmermi 9,5 ha a s 30-mi budovami).
Po týchto náročných túrach sme sa vybrali na Tiské skalné steny v blízkosti dediny Tisá.
Tiské steny sú najobľúbenejšie lezecké skalné miesto v blízkosti Českého Švajčiarska. Začiatkom 19.storočia tu začala história pieskovcového horolezectva, hlavne na Saskej strane, v oblasti Bastein. Pravidlá lezenia sú prísne: \" lez iba vlastnou silou, k isteniu používaj iba prírodné útvary použiť iba skobu s krížikom ! \". Boli sme svedkami lezenia v priamom prenose mladej rodinky s deťmi.
V Děčíne, kde sme boli ubytovaný sme ešte stihli pozrieť aj hrad v malebnej polohe týčiaci nad sútokom Labe a Ploučnice. Dobré pivko sme ochutnali na Pastýrskej stene s reštauráciou v štýle romantického zámku vo výške 288m. n. m. nad riekou Labe.

Pozývame záujemcov na tradičný zájazd do Žiarskej doliny v Roháčoch , ubytovaní budeme v penzióne SPOJÁR. Termín zájazdu 14. - 18. septembra. Polatok 100.- €. V cene je zahrnuté ubytovanie, doprava, polpenzia. Prihlásiť sa môžte u p. Gregorovej 0905 871 425 , v klubovni vždy vo štvrtok od 17. do 19. hod.