Nový rok začíname tradičným zimným výstupom na Vysokú / 754m.n.m./ Na Tri krále to jest 6. januára pozývame Vás. Odchádzame autobusom z Mlyn. Nív o 8.35.hod. nástupište 43.
Trasa výstupu:Zochova chata- Hubalová - Vysoká - Vývrat - Kuchyňa.
Tešíme sa na Vás.

Srdečne pozývame na poslednú túru v roku 2013, na stretnutie bratislavských turistov
na Malom Slavíne v Malých Karpatoch. Od sanatória okolo Slivu do cieľa na Malý Slavín.
cca 1,5.hod.
Stretneme sa ako vždy pri voj. nemocnici o 9.30 hod. / autobus k sanatóriu odchádza o 9.40 hod/

Dovidenia

Pozývame všetkých záujemcov na tradičné Štefánske stretnuutie na Kačíne dňa 26. 12.2013
Stretneme sa 1. Pri vojenskej nemocnici o 10. hod.
2. Na Kačíne od 11.30 do 12.hod.
Vyberte si jednu variantu a dovidenia.

V nedeľu 27.10. poriadame záverečnú cyklojazdu po trase: Slovnaft- klubovňa - /po starej hrádzi/ Rovinka - D.Lužná - Kalinkovo - Hamuliakovo - naspäť po novej hrádzi do klubovne Slovnaft. /cca 20km/
Pozývame všetkých záujemcov a priaznivcov cykloturistiky. Stretneme sa o 10.30 hod. v našej klubovni.



Dovidenia.

Pozývame členov a záujemcov dňa 20.10.2013 na výlet do Malých Karpát po trase Zochova chata - Veľká Homola / rozhladňa/ - Traja Jazdci. Účastníkom bude umožnené na skalách Troch Jazdcov vyskúšať si horolezeckú techniku pod vedením inštruktorov.
Odchádzame autobusom z Mlyn. Nív 20.10 o 8.35 hod. nástupište 43. Pre ostatných je zraz na parkovisku Zoch. chata o 10. hod.
Dovidenia

Pozývame záujemcov na tradičný zájazd do Žiarskej doliny v Roháčoch v termíne 12. -15.9.2013. Ubytovanie a polpenzia je zabezpečené v penzióne Spojár. Účastníci budú mať možnosť počas pobytu spoznať krásne doliny, ako aj hrebeň Roháčov a jeho najvyšší vrchol Baníkov 2178m.n.m.
Prihlásiť sa nôžete u p. Gregorovej č.t.0905 871 425.
Poplatok za osobu a pobyt je 60.- €
Doprava individuálna. Bratislava - Liptovský Mikuláš - Smrečany - Žiar - penzión Spojár.

Klub turistov Apollo už po niekoľký krát usporiadal pre záujemcov o vysokohorskú turistiku autobusový zájazd do francúzskeho mestečka Chamonix ležiacom pod Mont Blancom.
Pre mnohých to bol návrat na známe miesta, pre ďalších prvý kontakt s týmto známym horským strediskom s dominujúcimi kopcami.
Po dlhej ceste sme dorazili do cieľa v sobotu dopoludnia. Privítalo nás slnečné a teplé počasie v nádhernej doline obklopenej vysokánskymi horami, ktorým dominoval masív Mont Blancu s majestátnym oblým bielym vrcholom Mont Blanc 4807 m n. m.
Nadmorská výška tohto najvyššieho kopca v Alpách a podľa niektorých zdrojov aj v Európe osciluje okolo 4810 metrov, pretože vrchol tvorí ľad o hrúbke niekoľkých metrov . Jeho hrúbka sa s ročným obdobím a poveternostnými vplyvmi mení. Skalnatý vrch pod ľadom má oficiálnu výšku 4792 m n. m.
Ak som napísal, že podľa niektorých zdrojov je Mont Blanc najvyšším vrchom v Európe nie je to preto, že by bol problém s meraním výšky iných kopcov ale z dôvodu, že východná hranica Európy nie je jednoznačne stanovená a práve v tejto oblasti na Kaukaze leží Elbrus vysoký 5633 m n. m. Kto by sa chcel oboznámiť bližšie s touto problematikou pekne je vysvetlená napr. tu: http://www.equark.sk/index.php?cl=article&iid=2051
V každom prípade je zdolanie Mont Blancu snom mnohých turistov. A práve tieto zájazdy sú príležitosťou splniť si ho. Samozrejme, že sa to nedá dosiahnuť bez náležitej kondičnej, technickej a psychickej prípravy. Tí, ktorí by sa bezhlavo vybrali do výšok na ktoré telo nás „nížincov“ nie je zvyknuté, by mohli na to doplatiť. V KT Apollo je dosť skúsených horských vodcov, ktorí sú schopní a ochotní prípadných záujemcov na takýto cieľ pripraviť a potom aj sprevádzať. Počas tohtoročného zájazdu zdolalo vrchol Mont Blancu 6 členov zájazdu. Prispelo k tomu aj vynikajúce počasie počas celého pobytu, keď každý deň bolo krásne počasie rušené len podvečernými búrkami, ktoré rýchlo prehrmeli a znovu sa vyčasilo.
Všetci ostatní, ktorí sme nemali za cieľ vystúpiť na Mont Blanc sme si užili vysokých kopcov, pekných túr a nádherných výhľadov napr. z Aiquille du Midi vo výške viac ako 3800 m n. m. Z údolia Chamonix vedie na okolité kopce mnoho lanoviek, ktoré umožnia za týždeň absolvovať množstvo túr prakticky po svahoch všetkých kopcov v okolí a priblížiť sa k fascinujúcim ľadovcom s krásnymi výhľadmi na kopce i do údolia.
Tohtoročný zájazd bol naozaj vydarený. Určite sa mnohí chcú na tieto miesta v budúcnosti vrátiť a po získaných skúsenostiach absolvovať ďalšie výlety pri spoznávaní tohto krásneho kúska Francúzska.

V nasledujúcich obrázkoch sú mapky a výškový profil dvoch z absolvovaných túr.

1) Z medzistanice Brevent na Flegére: 2) Z konečnej zubačky na Téte Rousse:












Pozrite si niekoľko fotografií zo zájazdu v Chamonix:

Východné Slovensko. Krásny, no pre väčšinu západniarov vzdialený a nespoznaný kút našej vlasti.
O tom, že na východe je čo spoznávať sme sa mali možnosť presvedčiť už viac krát na akciách konaných či už našim klubom alebo inými organizáciami KST.

Tento krát sme si za cieľ našich potuliek zvolili Vihorlatské a Bukovské vrchy.
Niektorí sem zavítali prvý krát, iní si prišli oprášiť svoje spomienky na detstvo.

Piatok 7.6.2013
Je niečo pred polnocou. Nastupujeme do nočného rýchlika a vydávame sa do konečnej stanice – do Humenného.

Sobota 8.6.2013
Vytrasení sa ráno budíme a kocháme sa okolitou krajinou. Krátko pred 8-mou hodinou rannou vystupujeme na humenskej železničnej stanici a čakáme na ďalší vlak, ktorý nás odvezie do Belej nad Cirochou, kde musíme prestúpiť na autobus do Zemlínskych Hámrov, kde strávime prvé dve noci.
Vystupujeme pri penzióne pri kostole, ideme sa ubytovať, občerstvíme sa a krátko pred 11-tou vyrazíme na túru na Sninský Kameň (1005 m.n.m.). Určite si všetci poviete, že v letnom období tak neskoro vyrážať na túru je šialenstvo. My sme si to hovorili tiež, ale inak sa nedalo.
Kráčame po asfaltke hore dedinou a prichádzame ku kameňolomu, odkiaľ na Sninský Kameň vedú 2 turistické značky. Vyberieme sa po zelenej, z ktorej neskôr prejdeme na modrú. Deficit spánku a teplo sa prejavuje a my do kopca fučíme sťa lokomotívy.
Nad hlavami sa nám zbierajú mraky a v diaľke sem tam zahrmí. No nevzdávame sa.
Po asi 2 hodinách chôdze sa ocitáme pod skalným útvarom, na ktorý vystúpame po kovových schodoch a môžeme sa kochať prvými výhľadmi. Vzduch je prehriaty, nad krajinou je opar, takže ďaleke výhľady nám nie sú dopriate. Sninský kameň pozostáva z dvoch častí. Nemohli sme obísť ani jednu z nich.
Po krátkej pauze sa dáme na zostup do sedla „Tri tably“, z ktorého sa pokračovať na Morské oko alebo späť do Zemplínskych Hámrov. Nad hlavou nám zase zahrmí, preto časť skupiny volí ústup a pokračujú do dediny. Menšia skupinka turistov sa prudkým klesaním vyberá k Morskému oku na pivo.
Stretáme sa až večer v penzióne, kde preberáme taktiku na druhý deň.

Nedeľa 9.6.2013
Pri plánovaní túry na Vihorlat (1076 m.n.m.) sme sa trošku prepočítali a zisťujeme, že zo Zemplínskych Hámrov by bola trasa s návratom na penzión veľmi dlhá. Preto využívame ponúknuté rady miestnych a trasu si skracujeme. Tu treba spomenúť, že trasa ako aj samotný Vihorlat ležia vo vojenskom pásme, do ktorého je už v súčasnosti vstup voľný, no dopredu sa treba presvedčiť, či sa vo vojenskom obvode nekonajú streľby. Našťastie v čase našej návštevy sme mali vzduch čistý a mohli sme sa pohybovať vojenskými lesmi.
Z Vihorlatu sa vydávame smerom na východ k nám už známemu sedlu „Tri tably“. Nedôjdeme až sem, ale vydáme sa lesom popri potoku a nad kameňolomom sa pripojíme na žltú značku.
Od kameňolomu nás čaká nekonečné klesanie po vyhriatom asfalte do dediny, kde si v miestnej krčme doprajeme vytúžené orosené pivko.

Pondelok 10.6.2013
Pondelkové ráno nás víta búrkou. Po dvoch dňoch tepla, kedy sa nám búrky vyhli to už muselo prísť. Dnes máme oddychový deň a presúvame sa prenajatým mikrobusom do Uliče. Po ceste nevynecháme vodnú nádrž Starina, drevené kostolíky (cerkvi) v Jalovej, Topoli a Ruskom Potoku. V popoludňajších hodinách sa ocitneme v cieli našej dnešnej cesty – v Uliči. Keďže izby ešte nie sú pripravené, prechádzame sa krásne upravenou dedinou, v centre ktorej sa nachádzajú aj zmenšeniny drevených kostolíkov z okolia a cintorín obetiam 1.svetovej vojny. Nad hlavami nám pár krát zahrmí a prichádza druhá búrka. Tú však prečkáme pod strechou miestnej krčmy a vzduch sa konečne stáva dýchateľný.

Utorok 11.6.2013
Predpoveď počasia na tento deň nie je najlepšia. Obloha je zamračená, preto operatívne meníme plány a volíme si túru z malej dedinky Runina na hrebeň Polonín a cez Ďurkovec (1188 m.n.m) sa vrátime do Novej Sedlice- najvýchodnejšej slovenskej obce.
Výstup začína mierne, po lúkach až nakoniec vchádzame do lesa s nenormálnym stúpaním.
Na hrebeni vchádzame do tmavých mrakov, no nenecháme sa odradiť. V sedle pod Ďurkovcom pridáme na seba vrstvu oblečenia a pokračujeme na samotný Ďurkovec, cez ktorý pokračujeme hrebeňom ďalej na Riabu (Jarabú) skalu (1199 m.n.m). Na poľskom vrchole si doprajeme obed. Oblačnosť sa postupne roztrhá a nám sú dopriate aj nejaké výhľady. Rosničky sa zase pomýlili. Pokračujeme hrebeňom ďalej a pri slovenskom vrchole Riabej skaly odbočíme na žltú značku do Novej Sedlice. Tak ako výstup, aj zostup je krutý. Za prudké klesanie máme však odmenu v podobe starých stromov, z ktorých čerpáme energiu. Prechádzame územím v najvyššom ochrannom pásme a všetko je tu ponechané na prírodu. Staré stromy sú „hnojivom“ pre mladé jedličky a bučky, ktoré vyrastajú zo zeme. Buďme radi, že ešte na Slovensku existujú takéto miesta.
Pri zostupe narazíme na lesnú cestu, ktorá nás dovedie k poľovníckej chate, pod ňou sa nachádza jazierko a o niekoľko sto metrov nižšie miesto nazvané Medová baba s včelínmi.
Ďalej pokračujeme po lesnej ceste až do Novej Sedlice, kde nás už čaká šofér s mikrobusom.

Streda 12.6.2013
Na dnes sme si naplánovali túru na najvýchodnejšie miesto Slovenska, k miestu, kde sa stretajú hranice 3 štátov – Slovenska, Poľska a Ukrajiny, na Kremenec (1221 m.n.m.).
Opäť štartujeme z Novej Sedlice. Najskôr lesnou cestou, z ktorej musíme odbočiť na zvážnicu, ktorá je však po necitlivej ťažbe rozbahnená a blato siaha miestami až po kolená. Cesta príjemne stúpa až do sedla, kde treba klesnúť asi o 200 výškových metrov. Po padnutí musíme vystúpať ďalších xxx výškových metrov. Stúpanie už však nie je také kruté ako deň predtým. Až na posledných asi 500 dĺžkových metrov, kde už kráčame po slovensko-ukrajinskej hranici.
Na pravé poludnie sme na vrchole. Naobedujeme sa, nemôžme vynechať vrcholové fotenie a keďže od severu fúka ľadový vietor, dávame sa na odchod. Pokračujeme po Slovensko-poľskej hranici smerom na západ a na Čierťaži odbočíme na zelenú značku, ktorá nás prudkým klesaním dovedie do Novej Sedlice. Tesne pred dedinou sa napasieme na materinej dúške, prebrodíme potok a môžeme nastupovať. Túru zakončíme pri pivku pri miestnom penzióne.

Štvrtok 13.6.2013
Lúčime sa s Uličou. Smerujeme do Uble, kde si urobíme malú zachádzku a skočíme sa pozrieť na Ukrajinu. Zaspomíname si, ako to fungovalo na Slovensko-rakúskych hraniciach.
Po nákupoch sa cez Sninu vraciame do Humenného. Rozlúčime sa s našim šoférom, batohy necháme v úschovni a vyberieme sa do blízkeho Jasenova na rovnomenný hrad, resp. jeho zrúcaninu.
Posledný deň ako to už býva je počasie najlepšie. Výhľady do ďaleka, kopce, ktoré sme prešli máme ako na dlani.
Po návšteve Jasenova ešte absolvujeme prechádzku večerným Humenným a o 21.40 výpravca odpíska a my sa vraciame plní dojmov späť na západ.

Východné Slovensko ponúka veľa krásnych miest na turistiku či relax. Určite sa sem či už s klubom alebo súkromne ešte vrátime.

Posledných pár rokov sme si koniec mája už tradične vyhradili pre stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska. Tento rok sa konalo už jubilejné 50.stretnutie a za miesto stretnutia organizátori vybrali nevysoký Michalov vrch (541 m.n.m) v pohorí Tribeč.
My sme prijali pozvanie od nášho kamaráta Dušana a zakotvili sme už v piatok u neho na chalupe v Solčanoch. A keďže na tento víkend padol aj dátum jeho menín, tak sme ich aj náležite oslávili. Dokonca Dušanov sme mali dvoch.
V sobotu ráno sme sa presunuli do malebnej dedinky Veľký Klíž, z ktorej sme pokračovali cez 472 m vysoký kopček Malá Ostrá. Žiaľ, počasie si povedalo, že nám krásy Tribeča neukáže, tak sme si len mohli domýšľať, čo by sme videli pri lepších poveternostných podmienkach.
Z Malej Ostrej pokračujeme klesaním na lúku na Vrchhore, kde sa pri zvyškoch renesančno-barokového kostola udeje celá sláva.
Stretávame sa s ďalšími členmi klubu a starými známymi.
Po príhovore predsedu KST a organizátorov prebehne krst knihy Najkrajšie hrebeňovky a potom nám už nič nebráni vystúpiť ešte na Michalov vrch, z ktorého za pekného počasia dovidieť až na vrcholky Malej Fatry.
Keď sa vrátime späť na lúku, zábava je už v plnom prúde.
S poslednými tónami hudby sa poberáme späť do Veľkého Klíža a odtiaľ k Dušanovi do Solčian, kde pri búde v lese ešte do dlhej noci sedíme pri ohníku, debatujeme, spievame a vychutnávame skvapalnené plody miestnych sadov...
Tribeč nás zaujal a veríme, že sa do tohto nevysokého, ale o to krajšieho pohoria znovu vrátime.

V sobotu 25.mája na Michalovom vrchu pri Veľkom Klíži, / Topolčany / poriada redakcia časopisu Krásy Slovenska jubilejné 50.stretnutie čitateľov tohto časopisu v spolupráci KST a RR KST Topolčany. Stretneme sa na vrchole o jedenástej hodine.
Doprava individuálne.
Dovidenia.