|
Rekord s trpkou príchuťou
Pred desiatimi rokmi som sa ako vášnivý amatérsky bežkár zúčastnil na jednom z bežkárskych maratónov Öppet spar v dĺžke 90 km vo Švédsku v meste Mora. Keď som sa tam dozvedel, že v tomto mestečku Mora sa už 80 rokov usporadúva aj najstarší maratón sveta Vasaloppet – Vasov, rozhodol som sa, že sa sem v jeho jubilejnom ročníku určite vrátim. Táto myšlienka má vtedy nadchla aj preto, lebo sa črtala unikátna kombinácia, ktorá sa už nikdy nezopakuje: 90. ročník behu na lyžiach v disciplíne klasik amatér s dĺžkou trate 90 km. Pri mojej kalkulácii som zistil, že ešte budem vo veku, v ktorom by som mohol maratón zvládnuť. Moje sebavedomie podporoval aj fakt, že v tom roku 2004 som ako jeden z mála Slovákov - ak nie jediný - absolvoval šesť maratónov zaradených do Euroloppet a štyri zaradené do Worldloppet, svetovej ligy diaľkových behov na lyžiach. Počas desiatich rokov som sa zúčastnil mnohých ďalších amatérskych súťaží týchto kategórií.
Trénoval som v zime aj v lete, v mraze i horúčavách. Keď bolo v Bratislave a na okolí snehu dosť, nebol problém, ale tohto roku som si musel vystačiť s kolieskovými lyžami určenými pre klasický štýl. Od jari som prípravu sústredil na bicykel. Absolvoval som dlhé, 120- až 240-kilometrové etapy. Bol to skvelý tréning vytrvalosti, ktorý zároveň cibril aj psychiku. Ročne som takto najazdil niekoľko tisíc km najmä v susednom Rakúsku a čiastočne po okolí Bratislavy, pričom som stihol obdivovať aj prírodu a kultúrne pamiatky.
V roku 2013 som sa chcel zúčastniť jubilejného, 40. ročníka behu v Taliansku na maratóne Marcialonga. V čase, keď bola otvorená on-line registrácia na preteky, som ale sedel za volantom autobusu, v práci. Keď som sa dostal k počítaču, že sa zaregistrujem, zostal som v nemom úžase: on-line registrácia už bola ukončená, pretože limit účastníkov, myslím, že to bolo 7000, bol naplnený v priebehu dvoch hodín!
Poučený touto skúsenosťou som si už rok dopredu zistil presný postup pri on-line registrácii na Vasaloppet – ide o jubilejný ročník najstaršieho bežkárskeho maratónu sveta, takže záujem bude enormný. A ešte taká zhoda čísiel: 90 km na 90. ročníku! Tento maratón je vo svete bežkárov niečo podobné ako pre horolezcov Mont Everest. Včasráno v deň registrácie som si otvoril príslušnú stránku a nachystal doklady potrebné na registráciu a len čo prišiel čas, okamžite som sa do nej pustil. A dobre, že som nezaváhal, lebo za desať minút bol počet účastníkov na Vasov beh – 16 000 - naplnený. Bol to najrýchlejšie splnený limit registrácie účastníkov na beh vo svete a vo všetkých maratónoch. Po ukončení registrácie mi ešte napadla myšlienka absolvovať aj dva ďalšie 90-kilometrové maratóny, Öppet spar, ktoré sa konajú v blízkom okolí a čase Vasovho behu. Tušil som, že budem jediný Slovák s takýmto maximalistickým želaním. Dodatočne som sa ešte stihol zaregistrovať aj na tieto dva preteky – jeden sa bežal v nedeľu, ďalší v pondelok. Od tejto chvíle mi ostávalo iba tvrdé trénovanie po celý rok.
Počas leta som si zabezpečil ubytovanie cca 2 km od cieľa pretekov a rezervoval cestovné lístky na miesto diania. Do Prahy som využil výhodné lístky na autobus, aj druhá etapa, Praha – Kodaň vlakom v lôžkovom vozni bola za veľmi prijateľnú cenu. Vo Švédsku, ktoré má drahé cestovné na vlaky, som využíval autobusovú dopravu.
Cesta bola zaujímavá až dobrodružná, spojená s obhliadkou miest, kde som čakal na prestup. Do mesta Mora som pricestoval poobede a svoje ubytovanie som našiel ihneď aj vďaka GPS. V bývalej škole sme v jednej miestnosti bývali desiati. Každý mal rozkladaciu posteľ, matrac, paplón a podhlavník. Nič luxusné, ale na prespatie stačilo. V suteréne jedáleň a komplet zariadená kuchyňa, sprchovací kút, vedľa dielňa, ktorá sa používala ako servis, na mazanie lyží.
Na druhý deň som sa vybral s lyžami, že si prejdem časť trate. Ale nedalo sa, lebo na nej práve prebiehali preteky a inde ako na trati nebol sneh. Od cieľa popri trati som prešiel cca 2 - 3 km, aby som sa niekde napojil, ale nešlo to: stále prichádzali pretekári do cieľa a boli roztrúsení po celej šírky trate. Vybral som sa teda do hlavného stanu, kde sa vyzdvihovali štartovné čísla na preteky Öppet spar a boli tam aj rôzne prezentácie a predaj.
Prvý pretek na 90 km Öppet spar sa uskutočnil v nedeľu v meste Salen len necelé 2 hodiny jazdy autobusom od Mory. Bol to voľný štart, kto si stihol skôr stať do nachystanej stopy bližšie ku štartovej čiare, mal to jednoduchšie. Teplota cca plus 1 stupeň Celzia a fúkal vietor. Všetko v okolí štartu aj v priestore štartu sa topilo.
Rovnaký priebeh štartu mali aj druhé preteky v pondelok, ale teplota na štarte už bola plus 4 stupne Celzia. Trasy oboch pretekov viedli krásnou prírodou, lesom popri jazerách i cestách.
Úprava trate bola ale katastrofálna: stopy zlé alebo žiadne. Mazanie ani klasický štýl bežkovania neboli použiteľné. V takých traťových podmienkach sa nedali robiť časové osobné rekordy. Občerstvovacie stanice boli zabezpečené dobre.
Po absolvovaní dvoch za sebou nasledujúcich pretekov 2 x 90 km som od utorka do soboty relaxoval. Prechádzal som sa po meste Mora a fotil miesta, kde som bol pred desiatimi rokmi. Za tých pár dní sa sneh v meste úplne stratil a teplota na obed dosiahla cca 10 stupňov Celzia. Pozrel som si múzeum pretekov Vasa s jeho históriou aj exponátmi, ktoré odzrkadľovali vývoj výroby lyží až po tie posledné, najrýchlejšie, na ktorých bol v roku 2012 vytvorený traťový rekord 3 hodiny a 38 minút. Bol tam aj trenažér s obrazovkou, na ktorom som si vyskúšal beh na 200 m do cieľa súpažným štýlom. V hlavnom stane som si napokon vyzdvihol štartovné číslo na Vasov pretek – 11 149.
Vo veľký deň sa mierne ochladilo, na štarte bolo okolo mínus 1 stupeň Celzia a bezvetrie, začalo jemne snežiť. Po odštartovaní pretekov o 8. hodine nastala pri prvom stúpaní bezhlavá tlačenica. Keď sme sa šťastlivo dostali na záver asi 5 km dlhého tiahleho stúpania na miernu rovinu, čakalo ma nesmierne prekvapenie až sklamanie: stopa sa takmer úplne stratila a ak aj nejaká bola, nedala sa vôbec použiť. V tom okamihu mi bolo jasné, že mazanie je mi nanič, nehovoriac o tom, že žiadna z techník v klasike sa nedala použiť. Mal som dojem, že tieto preteky nie sú v klasike, ale voľný štýl. Mal som sto chutí to na prvej občerstvovacej stanici, asi 10 km od štartu, ukončiť. Všetci sme hopkali ako tie zajace po poli, ako začiatočníci, ktorí stoja na bežkách prvýkrát. V mojom okolí bolo veľa zbytočných pádov zapríčinených absolútne zlou až nulovou úpravou trate pre klasickú techniku. Až na cca 45 km prešli prvé skútre či maličký ratrak s dvoma „papučami“, ktoré spravili stopu. S radosťou sme naskákali do stôp a hneď sme išli ako rýchlik, vyžívajúc sa v klasickej technike. Po prestávke na poslednej občerstvovacej stanici, asi 9 km do cieľa som už bežkoval pozvoľna, aby som do cieľa pretekov neprišiel vyčerpaný. Vďaka tomu som zažil aj trochu romantiky: večerné bežkovanie pod svietiacimi lampami a pri svite kahanov rozmiestnených pozdĺž trate. Bolo to nádhera, aj keď slabá náplasť na celkový pocit sklamania. Prevzal som si diplom účastníka, kyvadlovou dopravou si zašiel po batožinu a po prezlečení do suchých šiat som sa pobral k ubytovaciemu zariadeniu. Na druhý deň som sa z Mory vrátil rovnakou cestou, ako som pred týždňom prišiel.
Splnil som si sen: podarilo sa mi úspešne absolvovať tri 90-kilometrové maratóny, medzi nimi aj najstarší vo svete – 90. ročník. Mám ale trochu ťažké srdce na usporiadateľov pretekov, pretože nezvládli úpravu trate. Výhovorky na teplo neobstoja, zo skúseností viem, že keby trať pravidelne prešli ratrakom a premleli ľad so snehom, stopa by bola pevnejšia. Jedna z najvyspelejších ekonomík sveta sa nemôže vyhovárať na nedostatok financií.
Chaosu na štarte sa dalo zabrániť označením koridorov pre vstup pretekárov podľa štartovného čísla, navyše na takú masu pretekárov - 16 000 – bola trať úzka. Niektorí stáli medzi dvoma stopami a počas štartu sa predierali, čo spôsobovalo zbytočné kolízie aj pády. Nepríjemne ma tiež prekvapila maximálna nedisciplinovanosť a arogancia bežcov voči iným: počas štartu a pri prvom tiahlom stúpaní šli hlava - hlava, šliapali na lyže, lámali sa palice. Pritom stačilo trochu disciplíny a kopec by bol ľahšie priepustný bez väčších komplikácií. S niečím podobným a v takej miere som sa stretol prvýkrát, a to chodím na maratóny po celej Európe 15 rokov. Viem, že za toto organizátori pretekov nemôžu, je to iba vo vyspelosti a uvedomelosti samotných pretekárov.
Vynaložil som veľa úsilia, aby som sa mohol zúčastniť jubilejného Vasovho behu a hoci ma mimoriadne hreje vedomie, že som ako jediný Slovák v histórii týchto maratónov absolvoval v jednom týždni všetky tri, už sa do Mory viackrát nevrátim. Kto má rád krásu klasického štýlu na dobre upravenej trati, pohodu, disciplinovanosť a ohľaduplnosť, dobrú organizáciu a pohodu a chce mať z pretekov zážitok, hľadal by ich tam márne.
|
outlook.com