Diaľkový beh zaradený do seriálu EUROLOPPET - 25. ročník Šumavský skimaratón, ktorý sa konal posledný februárový víkend v obci Kvilda, bol cieľom bežkárov z KT Apollo už po tretí krát. Do behov v sobotu a v nedeľu sa zapojilo 9 členov nášho klubu. V sobotu na 23 km. trati voľnou technikou pretek absolvovali za priaznivého počasia dvaja bežci. Trať bola tentokrát perfektne pripravená a náročnú trať sme obaja zvládli v solídnych časoch. V nedeľu už bol na programe hlavný pretek na trati 43 km a v skrátenej verzii 23 km. Dlhšiu trasu absolvovali piati a kratšiu traja klasici. Počasie už nebolo také ideálne, keď hrozil aj dážď ale nakoniec pretek prebehol za dobrých podmienok aj keď mazanie bolo problematické. Na trati sa striedal mäkší a tvrdší sneh a trafiť ten správny klister bolo trochu umenie. Všetci nakoniec dorazili do cieľa v časoch podľa svojich možností.
Výsledky našich si môžete pozrieť v priloženom obrázku vľavo.
Podujatie sa organizátorom v tomto roku vydarilo a pripravili solídny pretek. V sobotu trať 23 km FT absolvovalo 325 pretekárov. V nedeľu dlhú trať dokončilo 672 bežcov a krátku absolvovalo 359 klasikov.
Záver bežkárskej sezóny máme naplánovaný v nemeckom Bodenmaise na podujatí Skadi Loppet, ktorý sa uskutoční od 19. do 21. marca.

Fotografie z podujatia si pozrite vo fotoalbume.

Členovia nášho klubu sa pravidelne zúčastňujú od roku 1989 na dialkovom vytrvalostnom behu na lyžiach, Biela stopa, ktorý sa koná na Skalke v Kremnických vrchoch. V dňoch 30. – 31. januára sa konal už 37. ročník Bielej stopy na ktorom sme nechýbali. V sobotu 30.1. sa súťažilo v behu na 42 km a 25 km voľnou technikou. Súťaž na 42 km úspešne absolvovalo 10 mužov, na 25 km 1 žena a 5 mužov, členov nášho klubu.
V nedeľu sa súťažilo na trati 25 km klasickou technikou a úspešne zdolalo túto trať tri ženy a dvaja muži. Výsledkovú listinu nájdete na stránke usporiadateľov http://www.euroloppet.sk.
Aj v tomto ročníku sa umiestnila členka nášho klubu J. Majdiaková v behu na 25 km klasicky na 3. mieste vo svojej kategórii – blahoželáme.
Koncom februára absolvujeme ďalší pretek zo série diaľkových behov Euroloppet, Šumavský skimaratón, na ktorý sa už teraz pripravuje skupina nadšencov tohto športu z nášho klubu. Na záver sezony plánujeme ešte absolvovať Skadi Loppet v Nemecku.
Fotografie z tohto podujatia si môžete pozrieť vo fotoalbume.

Tento rok je to už 51. krát, čo KST Spišská Nová Ves pod vedením Vojta Jeremiaša usporiadáva zimný prechod Slovenským rajom. A samozrejme turisti z Apolla nemohli pri tom chýbať. V počte 5 kusov plus naša kamarátka z Liptova Ivka sme sa v piatok vybrali na strastiplnú cestu. Napriek tomu, že predpoveď počasia neznela priaznivo (na víkend hlásili oteplenie), sme sa rozhodli zdolať zamrznuté rokliny Slovenského raja. To sme ešte netušili, že našich cestárov zima zase prekvapí. Po diaľnici z Bratislavy až po Hornú stredu sme sa „rútili“ závratnou rýchlosťou 50-60 km/h. Od Hornej Stredy už zrejme službu prebrala iná skupina cestárov a my sme mohli šliapnuť na plyn a aspoň čiastočne dohnať stratu. Paradoxne, čím sme sa viac blížili na sever, tým menej snehu bolo. Pod Tatrami sme už prechádzali po suchej diaľnici.Pred 13-tou dorazila posádka prvého auta (Ina, Zdeno, Vlado) na Podlesok, kde bol začiatok našej túry Suchou Belou. Posádka druhého auta (Andrea, Ondro) zvolila oddychovejší program a kľudnejšiu jazdu zasneženými cestami a urobili si zastávku v Šútove. A samozrejme, že neobišli Šútovský vodopád. Veď predsa aj ten treba skontrolovať. A stálo to zato...
Nakoniec sme boli radi, že sme zdolali aspoň jednu roklinu v Slovenskom raji a Šútovský vodopád. Zamrznuté vodopády, posypané vrstvou snehu dotvárali krásnu zimnú atmosféru. Túra Suchou Belou sa končila už po tme a pokračovali sme na Čingov, kde nás na chate už čakali Vojto s Ľudkou a ďalší turisti z východu.
Bohužiaľ, predpoveď počasia tento krát nesklamala. Už v piatok večer sa začalo otepľovať a v noci do toho prišiel mrznúci dážď, ktorý síce vytvoril na stromoch krásnu námrazu, ale na chodníkoch vznikla vrstva ľadu, čo neveštilo dobré vyhliadky na túru. Slávnostne sme pod dáždnikmi otvorili túru a pekne sme sa vrátili na chatu. Keďže správny turista dlho neobsedí na jednom mieste a dážď trošku ustal, vydali sme sa aspoň na Tomášovský výhľad, odkiaľ tí vytrvalejší pokračovali na Kláštorisko. Zvyšná skupina, ktorá mala dažďa už plné zuby zvolila návrat tou istou trasou a neskorší obed v hoteli Lesnica.
V nedeľu sa počasie vôbec neumúdrilo, tak sme zvolili najrozumnejšiu alternatívu a to návrat do Bratislavy.
Slovenský raj je krásny v každom ročnom období a v zime, keď voda zamrzne obzvlášť. Verím, že zima sa tento rok umúdri a niektorí z nás sa do zamrznutých a zasnežených roklín tento rok ešte vrátia.

Ako sa už stalo zvykom, sviatok Troch kráľov bol aj tento rok v našom klube vyhradený výstupu na Vysokú (754 m.n.m.) v Malých Karpatoch. V utorok to ešte v meste vyzeralo tak, že v stredu nás čaká skôr boj o prežitie ako prechádzka Malými Karpatami (v Bratislave totiž pršalo a mrzlo a táto kombinácia neveštila okrem zlomených končatín nič dobré), ale aj keď zima so svojim príchodom dlho váhala, v to sviatočné ráno nás odmenila bohatou snehovou nádielkou. A to nás presvedčilo, že sedieť doma by nebol dobrý nápad. Na Mlynských Nivách sme nasadli do autobusu a za stáleho sneženia sme nabrali smer Zochova chata. Pesimisticky naladený šofér nás trošku postrašil, že nás možno nechá pod kopcom, ale našťastie cestu už stihli upraviť a my sme sa mohli po doplnení zásob U Veroniky vydať na púť. Kráčali sme jeden za druhým ako husi v stopách terénneho auta až k rázcestiu Hubalová, kde sme sa posilnili pred stúpaním na Vysokú. Sneženie postupne ustalo a nás čakalo ešte 220 výškových metrov. Príroda nám výstup spríjemnila krásnym divadlom. Mohli sme sa kochať zasneženými a zafúkanými bučkami, scenériou ako z rozprávky, za ktorou mestský človek ani nemusí chodiť ďaleko. Po skupinkách sme sa dostali na zahmlený vrchol a väčšia časť pokračovala zostupom na Záhorie do Kuchyne. Tu pri prameni abstinentov sme sa zohriali vareným vínkom a dali sme sa na cestu k autobusu. Príjemne unavení sme sa vrátili domov plní zážitkov z krásneho zimného dňa.

Pre veľkú spokojnosť som sa rozhodol znovu zopakovať pobyt v n. p. České Švajčiarsko s pobytom v dedine Jetřichovice. Predpokladaný pobyt je v penzióne u slobodného p. z Falkenštejnu. Kapacita penziónu je 27 osôb.
Predpokladaná suma 380 CZK na deň a osobu s raňajkami. Za neobsadenú posteľ v trojposteľových i prípadne dvojposteľových izbách je 100 CZK na deň a osobu. Predpokladaná záloha / 50 % / sumy z pobytu.
V prípade vážneho záujmu prosím o zálohovú platbu 1 600 CZK
Zálohu platiť Gregorovej prípadne Sedláčkovi.
Termín platenia zálohy je do 25.03.2010.
Bližšie informácie o pobyte Vám poskytne Gregorová a Sedláček.
Sedláček Miroslav
tel. 0903 046 303
email: sedlacekmiroslav@centrum.sk

Ani tuhá zima nás neodradila od (podľa niektorých bláznivého) nápadu pozrieť si ďalší zo zaujímavých slovenských kopcov. Vybrali sme sa na Veľký Lysec 547 m.n.m. v pohorí Tríbeč. Keďže nám v ten deň bolo málo a krčmu otvárali až o 15:00, rozhodli sme sa vybehnúť si ešte na hradnú zrúcaninu Gýmeš. Celý výlet stál zato aj napriek tomu, že krčmu nestihli otvoriť :-) a užili sme si krásny, zimný deň. Dúfajme, že nie posledný túto zimu.

Výbor KT Apollo pozýva všetkých členov a priaznivcov Klubu turistov APOLLO na výročnú členskú schôdzu, ktorá sa bude konať dňa 11.12.2009 o 17:00 hod. v priestoroch klubovne.Očakávame od vás podnetné návrhy do plánu činnosti na rok 2010 a aktívnu účasťv diskusii o činnosti a zameraní nášho klubu.

Napriek skutočne pravému jesennému a pre bicyklovanie nevhodnému počasiu, sme sa v malej skupinke stretli tak, ako sme si naplánovali v sobotu o 10:30 hod pred klubom aby sme sa definitívne rozlúčili s cyklosezónou a bicykle odložili na zimný spánok. Už z dôvodu počasia, ktoré nám celkom nevyšlo, sme sa rozhodli trasu skrátiť tak, aby sme za hmly nešli cestami kde by nás mohli ohroziť autá. Nakoniec sme absolvovali trasu v dĺžke 36 km od Slovnaftu po novom cyklochodníku cez Rovinku, Dunajskú Lužnú, Kalinkovo, Hamuliakovo a späť po hrádzi popri Dunaji. Prestávku sme si urobili v Hamuliakove v pohostinstve Pod lipou na zohriatie teplým čajom. Trochu uzimení a hladní ale nakoniec v poriadku sme výlet ukončili v klubovni, kde sme sa posilnili varenou klobásou a zohriali pri teplom čaji.
Pozrite si niekoľko obrázkov, ktoré zachytávajú typickú jesennú atmosféru na dunajských hrádzach.

Bol práve deň 20.výročia nežnej revolúcie a nám sa nechcelo sedieť doma, tak sme sa v už klasickej zostave - Andrea, Dušan, Zdeno vybrali na 1346 m vysoký Vtáčnik. Počasie vôbec nenasvedčovalo tomu, že by na horách mohlo byt slniečko, ale nám to nevadilo. Dohodli sme sa, tak ideme. Keď sme prišli do dedinky Kľak, pršalo. Chvíľku sme aj zaváhali, či má zmysel niekam ísť, ale keď po chvíli dorazila rodinka zo Senca, ktorá sa tiež vybrala hore, povedali sme si, že nie sme padavky, nahodili sme „protidažďovú výstroj“ a s dosť divnými pocitmi sme vyrazili . Dážď po chvíli prestal, ale hmla a vlhkosť vzduchu bola poriadna. Keby sme mali vlhkomer, určite by do 100% veľa nechýbalo. Tieklo z nás už len keď sme stáli na mieste. My sme sa však celkom tešili, že sme sa nedali odradiť počasím a že sme tam, kde sa cítime veľmi dobre, kde naberieme kopec energie. Dostali sme sa ku Partizánskej chate, urobili dokumentačnú fotečku a pokračovali ďalej. Keď sme prišli k smerovníku, kde bolo písané Vtáčnik 10 min, dvojnásobne sme sa potešili. Hmla sa začala trhať a cez ňu sa predieralo slniečko. Tešili sme sa, že predsa len niečo z vrcholu uvidíme. Naše tušenie sa splnilo. Dostali sme sa nad inverziu. Trčali z nej okolité kopce, nad Novákmi bublala para z chladiacich veží elektrárne....boli sme očarení tou nádherou. Nevedeli sme sa vynadívať. Zamávali sme Apolákom, ktorí v ten deň boli na Skalke a vraj sa topili v hmle. Vychutnávali sme si to čarovanie prírody. Po chvíli sa nám v diaľke ukázalo Sitno.
Posilnili sme sa, pofotili tu krásu a asi po hodine sme sa vydali na spiatočnú cestu. Išli sme už za pekného počasia a netušili sme, že nám príroda ponúkne ešte jeden zážitok. Asi v polovici zostupu sme zase vchádzali do hmly. Presvitajúce slnečné lúče robili krajinu rozprávkovou. K autu sme už prišli v hmle, ale šťastní z ďalšieho krásne prežitého dňa v horách. Pozrite sa a posúďte.
O týždeň neskôr ďalšia skupinka z nášho klubu neodolala a vybrala sa na Vtáčnik. Z ich rozprávania sme sa tiež tešili, lebo príroda opäť ukázala, aká je krásna.

Keďže skúsenosti z predošlých rokov ukázali, že v novembri je sneh už aj v Malých Karpatoch, „organizačný výbor\" sa tento rok rozhodol pre skorší termín tradičnej rozlúčky so sezónou - Posledné zlanenie na Troch jazdcoch. To ale ešte nikto netušil, že sneh tento rok príde už v októbri. Veď ešte týždeň pred zlaňovačkou boli Karpaty pod snehom. Ten však do ďalšieho týždňa nevydržal, no aj tak sme sa zobudili do sychravého jesenného rána. Zima, hmla a ani mrholenie neodradilo najväčších vytrvalcov urobiť niečo pre svoje telo a po nenáročnom výstupe ho odmeniť vareným vínkom a vynikajúcim gulášom. Keďže počasie bolo také aké bolo, zlanenie nakoniec ostalo len v názve akcie a aj z bezpečnostných dôvodov sme horolezeckú výbavu nechali v batohoch. To však určite nikomu z viac ako 15 zúčastnených nebolo ľúto a každý bol rád, že strávil pekný deň v lese, s partiou dobrých ľudí a dobrým pocitom sme sa po skupinkách rozišli smerom na Zochovu chatu.
Vďaka patrí všetkým zúčastneným, hlavne našim kuchárom, ktorí pripravili skvelý guláš a kuričom, bez ktorých by nebol ani oheň a ani guláš :-).